Prečo chodiť na omšu?

  1. Pretože svätá omša je oslava – oddych od práce, radosť, spoločenstvo s Bohom a s ostatnými.
  2. Byť súčasťou spoločenstva, spoločne oslavovať a radovať sa.
  3. Aby sme lepšie spoznali Boha a prehĺbili svoje priateľstvo s ním.
  4. Lebo svätá omša je vďakyvzdanie – v ktorom Cirkev skrze Krista vzdáva Otcovi slávu a ďakuje mu za všetko. Ďakujeme aj za uplynulý týždeň, za celý náš život.
  5. Pretože Ježiš nás pozýva, prijíma našu obmedzenú, krehkú, zabudnutú lásku, to málo, čo mu môžeme dať.
  6. Pretože ak chceme odpovedať na Božie volanie, nemôžeme povedať Bohu áno bez toho, aby sme nepovedali nie Cirkvi.
  7. Každá omša je jedinečným a neopakovateľným stretnutím s Pánom, s jeho slovom a s ostatnými veriacimi. Príležitosť, ktorú dnes premárnime, sa už nikdy nevráti.
  8. Na omšu nechodíme preto, aby sme sa v čítaniach alebo v kázni dozvedeli nové fakty o Bohu, ale aby sme sa s ním osobne stretli.
  9. Nechodíme si pripomínať minulú udalosť, ale byť súčasťou tajomstva tu a teraz.
  10. Omša je tajomstvom – znakom tajomného Božieho zámeru, a tým zámerom je zjednotiť všetky veci v Kristovi.
  11. Na svätej omši sa zúčastňujeme preto, aby Boh postupne formoval naše srdcia a mysle, aby v ňom našli svoje šťastie.
  12. Pri omši môžeme obetovať a v duchu položiť na oltár všetky svoje radosti, všetky svoje starosti, celý svoj život, aby ho Ježiš posvätil.
  13. Veď v Eucharistii, vo svätom prijímaní, nám Ježiš dáva seba samého a celú svoju bytosť. Nemôžeme odmietnuť najväčší dar na svete.
  14. Ak neveríme v Eucharistiu, v tajomstvo svätej omše, choďme čakať s tými, ktorí veria, pretože viera nie je výsledkom nášho vlastného úsilia, ale darom. Buďme prítomní, buďme k dispozícii Bohu, aby sme sa pripravili na veľký dar viery, a buďme tam, keď nám ho chce dať.
  15. Kristovo telo je totiž naším každodenným chlebom, o ktorý sa modlíme v modlitbe Otčenáš, a ak veríme v Ježiša, bolo by čudné, keby sme neboli ochotní prijať to, čo nám ponúka.
  16. Vo svätom prijímaní sme spojení s Pánom a prostredníctvom neho so všetkými našimi bratmi a sestrami a s celou Cirkvou.
  17. Prostredníctvom každej svätej omše sa čoraz viac premieňame, objavujeme Boha, seba samých a Boha v hĺbke nášho bytia.
  18. Musíme chodiť na svätú omšu, pretože keby sme tam neboli, chýbali by sme – aj spoločenstvu, ale predovšetkým Ježišovi, ktorý osobne čaká na každého z nás.
  19. Omša je radosť, ktorú si berieme so sebou do sveta.
  20. Omša zvyšuje jednotu medzi nami a spája nás so všetkými veriacimi, ktorí sa zhromažďujú okolo oltára na celom svete.

…pretože v omši na oplátku milujeme Boha.