Kostol Nanebovzatej Panny Márie, Šamorín

Kostol Nanebovzatej Panny Márie v Šamoríne s pridruženým kláštorom bol postavený rehoľníkmi rádu sv. Františka z Paoly (paulánmi), ktorí prišli do Šamorína v roku 1721. Kostol bol postavený na základe projektov architekta J. G. Altenburga a bol dokončený v roku 1778. Keď Jozef II. svojím dekrétom z roku 1786 rozpustil aj rád paulánov, rehoľníci kostol a kláštor odovzdali mestu. Odvtedy sa tento kostol stal farským kostolom.

Kostol bol od začiatku zasvätený Nanebovzatej Panne Márii, ktorá bola patrónkou rádu paulánov sídliaceho v šamorínskom kláštore. Panna Mária bola a dodnes je aj patrónkou mesta Šamorín a jej vyobrazenie sa uplatňuje aj v mestských symboloch.

Vnútorné staviteľské prvky kostola charakterizuje prepychová ozdobnosť neskorého baroka. Stropné fresky ako aj hlavný oltár a štyri vedľajšie oltáre umiestnené po oboch stranách lode radia kostol medzi najozdobnejšie kostoly na Žitnom ostrove.

Hlavný oltár je umiestnený v presbytériu kostola, jeho neoddeliteľnou súčasťou je monumentálna nástenná maľba s iluzívnou oltárnou stĺpovou architektúrou retábula s nadstavcom a plastikami. V strede retábula sa v stene nachádza nika, v ktorej je vložená rozmerná plastika Panny Márie s Ježiškom sediacej na nebeskom tróne v oblakoch. Pred stenu s výmaľbou je do priestoru vysunutá drevená oltárna architektúra, čo má prispieť k podpore väčšej ilúzie hĺbky priestoru svätyne. Skutočný oltár je teda priestorovým prvkom maľovaného iluzívneho oltára. V strede oltára je položené tabernákulum – svätostánok tzv. carousselového typu.

Z výmaľby klenieb niekdajšieho kláštorného kostola sa zachoval iba výjav z legendy zakladateľa rádu sv. Františka z Paoly, na klenbe presbytéria. Maľby v roku 1929 premaľovali a doplnili novou výmaľbou v lodi kostola. V pôvodnom stave je zachovaná iluzívna maľba stĺpovej oltárnej architektúry, namaľovaná na zadnej (mierne zaoblenej) stene záveru presbytéria. Autorstvo nástennej maľby sa pripisuje Franzovi Sigristovi (1727–1803).

Kostol má štyri bočné oltáre. Bočný oltár Panny Márie s oltárnym obrazom Korunovanie Panny Márie je situovaný v lodi kostola na pravej strane. Oltár je zdobený sochami Panny Márie a jej rodičov, sv. Joachima a sv. Anny.

Oproti je Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého. Ústredný výjav oltárneho obrazu zobrazuje moment keď anjeli odvádzajú martýra stojaceho na obláčiku, do neba. Naľavo od tohto oltárneho obrazu je postava sv. Ladislava, napravo zasa socha sv. Alžbety z rodu Árpádovcov. Naľavo od oltáru stojí v dvojmetrovej výške na podstavci prichytenom na múre socha sv. Františka z Paoly.

Na pravej strane ďalším oltárom je Bočný oltár ukrižovania. V strede oltárnej architektúry je situovaný rozmerný obraz – olejomaľba ukrižovania. Po stranách sú umiestnené plastiky sv. Pauly a sv. Paulíny. Medzi nimi je umiestnené súsošie Piety (Panna Mária s mŕtvym Synom v náručí).

Oproti sa nachádza Bočný oltár svätého Jozefa. Veľký oltárny obraz namaľovaný na plátno zobrazuje svätého Jozefa, ktorý drží v náručí malého Ježiša. Napravo stojí socha sv. Donáta, naľavo socha sv. Floriána. Pred oltárnym obrazom stojí veľká socha Ježiša, ktorý si rukou ukazuje na lúčmi obklopené srdce. Na základe tejto sochy sa oltár zvykol označovať aj ako oltár Ježišovho Srdca.

Maľby kostola bolo zreštaurované v rokoch 1990–1994. Vo veži kostola sú tri zvony. Najväčší s váhou 1,8 tony pochádza z roku 1627. Ďalšie dva zvony boli odliate v roku 1922.

Organ kostola postavil v roku 1866 Ludwig Mooser, jeden z najvýznamnejších organárov svojej doby. Medzi jeho stredne veľké dvojmanuálové organy patrí aj šamorínsky organ. Organ bol niekoľkokrát prestavený. Jeho pôvodnú dispozíciu nepoznáme, ale na základe zachovalého píšťalového fondu možno usúdiť, že organ mohol mať pôvodne 20 registrov. V roku 2005 bola ukončená jeho rekonštrukcia, pod dohľadom organistu Imricha Szabóa. Reštaurovanie organovej skrine je dielom akademického sochára Mihálya Staudta z Bratislavy. Rekonštrukcia organa Ludwiga Moosera znamená zachovanie mimoriadne hodnotného a jedinečného nástoja, ktorý okrem liturgických účelov poskytuje možnosti i na koncertné využitie.

(Zdroj: Poklady šamorínskeho kostola Nanebovstúpenia Panny Márie. Rímskokatolícky farský úrad, Šamorín, 2005).

V šamorínskom farskom kostole Nanebovzatej Panny Márie sväté omše v slovenskom jazyku sú v dňoch utorok až piatok o 18:45, v sobotu o 18:30 a v nedeľu o 9:30.

Kaplnka svätého Kozmu a svätého Damiána, Šamorín

Kaplnka sv. Kozmu a sv. Damiána alebo iným menom špitálska kaplnka na rohu Vŕbovej a Kasárenskej ulice bola pôvodne súčasťou chudobinca. Pôvodne bola zasvätená sv. Dismasovi, kajúcemu lotrovi, ktorý je patrónom zomierajúcich. Postavili ju okolo roku 1725, spolu so susedným špitálom. Mesto sa v roku 1846 rozhodlo vybudovať nový špitál a spolu s ním aj novú kaplnku, ktorá pravdepodobne už pri svojom založení bola zasvätená sv. Kozmovi a sv. Damiánovi.  Svoj dnešný vzhľad dostala po prestavbe v roku 1873 datovanej vročením na jej hlavnej fasáde.

Kaplnka v rokoch 2018 až 2020 prešla kompletnou vonkajšou a vnútornou rekonštrukciou. Na miesta starých oblokov boli osadené nové okná s farebnými, sklenenými výplňami, na ktorých sú zobrazení patróni kaplnky, sv. Kozma a sv. Damián. Oltár má základy v tvare sarkofágu, tvorí ho relikviár, popri ňom mensa z 18. storočia, pekne vypracované tabernákulum a retabulum, v skrini ktorého sa nachádza súsošie Piety. Na pravom a ľavom stĺpe retabula sa nachádzajú neskorobarokové drevené sochy sv. Petra a sv. Pavla. Taktiež z obdobia neskorého baroka je kríž pripevnený na prvý rad lavíc na pravej strane, ktorý bol používaný v čase procesií. Ostatné sochy v kaplnke: socha sv. Antona, Panny Márie a Ježišovho Srdca boli vytvorené zo sadry niekedy začiatkom 20. storočia.

Zvon vo veži kaplnky bol tiež reštaurovaný. Vedľa bohatého ozdobného reliéfu, ktorý zrejme zobrazuje sv. Urbana, patróna vinohradníkov, debnárov a krčmárov je na ňom letopočet 1784 a nápis „CHRISTELLY POSONII FUDIT“.

(Zdroj: Špitálska kaplnka v Šamoríne, Area Šamorín, s.r.o., 2020)

V Kaplnke svätého Kozmu a svätého Damiána v Šamoríne sa v súčasnosti nekonajú liturgické slávnosti.

Kaplnka Nanebovzatej Panny Márie, Mliečno

Kaplnku Nanebovzatej Panny Márie v Mliečne posvätil v roku 1913 vtedajší šamorínsky farár na deň nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta. Kaplnka bola postavená z prostriedkov veriacich, zo zbierok a darov v priebehu niekoľkých mesiacov. Nad oltárom je drevená socha Panny Márie, po oboch stranách kaplnky sú ďalšie sochy: socha Ježišovho Srdca, socha Panny Márie ako Kráľovnej ruženca a sochy sv. Jozefa, sv. Alojza, sv. Floriána a sv. Antona.

Interiér kaplnky bol v rokoch 2012–2013 kompletne zrekonštruovaný. Pri tejto príležitosti sa do okien kaplnky umiestnili farebné vitráže znázorňujúce známe svätice uhorského pôvodu.

V Kaplnke Nanebovzatej Panny Márie v Mliečne sú sväté omše v maďarskom jazyku: každú sobotu o 17:00 v zimnom období a o 18:00 v letnom období.

Kostol sv. Margity Antiochijskej, Šámot

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Šámote je tehlový románsky kostolík s obdĺžnikovou loďou, predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Postavili ho ako typickú neskororománsku stavbu okolo roku 1260. Archeologický výskum ukázal, že sa pri nej nachádzala stredoveká osada a cintorín (12. – 16. stor.).

V 19. storočí prestal kostolík plniť svoju pôvodnú funkciu a sv. omše sa tu slávili len raz do roka, na sviatok patrónky chrámu Antiochijskej sv. Margity. Posledná sa mala uskutočniť v roku 1927.

Po nástupe komunistov k moci objekt slúžil od roku 1950 tridsať rokov ako sklad obilia. V rokoch 1983–84 bol kostolík opravený – bola zabezpečená statika objektu, obnovené fasády a vymenený drevený strop. V roku 1995 bol kostol odovzdaný v rámci reštitúcií Rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 2012 patrí pod šamorínsku farnosť. V posledných rokoch sa začala komplexná obnova objektu, v rámci ktorej bola okrem iného odstránená drevená vežička. Na štít kostola bol v roku 2018 umiestnený kamenný kríž.

Románske štrbinové okná sa zachovali na južnej stene lode, apside i sakristii. Pod korunnou rímsou múrov apsidy i lode je ako ozdobný prvok použitý zuborez.

Zaklenutie svätyne už naznačuje príchod gotického slohu. Chór má samostatnú krížovú rebrovú klenbu bez svorníka. Rovnako ani samotné polkruhové zakončenie apsidy už nie je zaklenuté typickou konchou, ale má jednoduchú klenbu.

Podľa niektorých autorov mal pôvodne kostol na západnej strane predstavanú vežu; svedčiť o tom majú stopy na západnom priečelí.

Pôvodný románsky portál na južnej strane bol zamurovaný a nahradený západným vstupom, v interiéri je však odkrytý a aj na vonkajšej fasáde vidno jeho obrysy. Napravo od dnešného vstupu je v stene lode zamurovaná hrubo opracovaná kamenná nádrž z románskeho obdobia. Pôvodne išlo asi o krstiteľnicu, od 2. polovice 19. storočia slúžila už ako svätenička.

V severnej stene apsidy je jednoduché pastofórium v podobe lichobežníkovej niky. Na stenách kostolíka sa zachovali stredoveké maľby, sú však zatreté a čakajú na reštaurovanie. Presvitá iba niekoľko konsekračných krížov.

Kostol zatiaľ nemá využitie, prebieha jeho rekonštrukcia.

(Zdroj: www.apsida.sk)

Kostol Svätého kríža, Hamuliakovo

Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna – osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Na svoju dobu šlo o výnimočný reprezentatívny objekt nie celkom známeho účelu.

Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasného jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Rotunda sa po odbúraní západných stien stala svätyňou novej stavby.

Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia. V roku 1934 zamurovali pôvodný vstup do veže z južnej strany a vytvorili nový zo západu.

Harmonické proporcie kostolíka sú považované za krásny príklad románskej architektúry. O reprezentatívnosti kostola okrem výzdoby svedčí aj nezvyčajne vysoký priestor v interiéri lode i svätyni.

Veža kostolíka je nachýlená o približne 70 cm na sever, pravdepodobne v dôsledku piesočnatého podkladu a podmáčania základov pri povodniach v minulosti. Nájdeme na nej združené okná hneď v troch úrovniach, čo je na Slovensku unikát.

V interiéri sa zachovali nástenné maľby z konca 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symbolov evanjelistov na klenbe, v hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov aj so zvyškami nápisových pások. V páse pod nimi sa maľby zachovali už len veľmi fragmentárne.

Na vnútornej strane víťazného oblúka sa nachádzajú polopostavy prorokov doplnené ozdobnými pásmi s rastlinnými motívmi a pod nimi maľba zrejme biskupa s modliacimi sa postavami donátorov pri jeho nohách (na ľavej strane), resp. dvoch postáv v mníškach (na pravej strane).

Na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Bičovanie Krista, sv. Katarína a zrejme Krista Trpiteľa. Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky ladislavskej legendy. Na západnej stene lode v priestore empory sa nachádza maľba Krista ukrižovaného na tzv. Živom strome.

(Zdroj: www.apsida.sk)

V Kostole Svätého kríža v Hamuliakove sväté omše v slovenskom jazyku sú v nedeľu o 11:00 a na prikázané sviatky v pracovný deň o 18:00.